Reklama na ČeskéNápoje.czPivní prodejna 2

Pivovar Šariš zachránil žíznivé východňáry

9. říjen 2017  České nápoje   komentáře (0)  340 x

Keď druhého júla 1967 v prešovských pohostinstvách prvýkrát čapovali svetlú desiatku Šariš, bol to vežký deň pre všetkých milovníkov piva. Dnes, keď sa desiatky pivární a značiek bijú o svojho zákazníka, sa zdá priam neuveritežné, že východniarov vtedy trápil smäd... Malé pivovary v Košiciach, Poprade a Michalovciach koncom 60. rokov 20. storočia nestačili uspokoji dopyt, pivo sa muselo dováža z Čiech. Súdruhovia vo vláde a strane rozhodli, na východe sa musí postavi moderný pivovar. A bol to jeden z mála výborných nápadov Komunistickej strany Slovenska, ktorý navždy zmenil región Vežkého Šariša. Východniari dostali svoje pivo a srdcom sú mu verní dodnes, pri oslavách pädesiatky sa ich do areálu nahrnulo rekordné množstvo - viac ako 20-tisíc. S radosou a pýchou prišli popria svojmu pivu všetko najlepšie.

Pivovar Šariš zachránil žíznivé východňáryPivovar Šariš zachránil žíznivé východňáry

Dnes 69-ročný Jozef Havelka bol vtedy čerstvým absolventom SVŠT v Bratislave, keď ho ako stavebného inžiniera v roku 1964 prevelili na stavebnú správu 22 v Michalovciach a poverili funkciou stavbyvedúceho pre stavbu pivovaru.

Ďatelinové pole a v posteli s majstrom

„Stavenisko budúceho pivovaru ma privítalo prekrásnym pohžadom, lebo všade som videl len ďatelinové pole a na okraji tohto poža pristavená maringotka, ktorá slúžila ako mini kancelária s jednou postežou a v nej sa nachádzal prvý majster na stavbe J. Dudáš. Nakožko v maringotke bolo len jedno miesto na spanie, navštívil som predsedu MNV vo V. Šariši pána Čaju a oboznámil som ho zo situáciou, že Chemkostav začína s výstavbou pivovaru a je potrebné pomôc pri počiatočných prácach a ubytovaní. Pán predseda MNV prejavoval hneď od začiatku nesmiernu rados z toho, že taká významná stavba sa bude realizova práve tu. Prvú noc som aj tak spal na jednej posteli s pánom majstrom, v ďalších dňoch už na priváte," s úsmevom spomína Jozef Havelka.

Pri stavbe pivovaru sa už využívali moderné metódy, pracovalo sa na dve zmeny. Pri betonáži základov počas mrazov sa využívalo zohrievanie betonárskych štrkopieskov pomocou ihiel, do ktorých sa vháňala horúca para.

Dvanástka sa čapovala za korunu sedemdesiat halierov

„V rámci výstavby bol vybudovaný aj skupinový vodovod Šarišské Michažany - V. Šariš - Prešov v profile 700 mm v dĺžke 7 km, bolo vybudované pramenisko v Šarišských Michažanoch, odkiaž sa z vrtných studní dostáva voda do skupinového vodovodu, to znamená, že aj do pivovaru. Na kopci smerom na Gregorovce je vybudovaný vodojem pre potreby pivovaru. Okrem výborného vodného systému s kvalitnou vodou zavážilo aj výborné dopravné spojenie s mestom Prešov."

Jozef Havelka, prvý majster varne Ján Ivanecký i sládek Juraj Jusko spomínajú, že najkvalitnejšie pivo bolo uvarené už v prvej várke, lebo na výrobu piva boli použité najkvalitnejšie suroviny - jačmenný slad, chmež, voda a kvasinky. Pivári vtedy tvrdili, že toto pivo bolo lepšie ako české. Krígež dvanástky stál vtedy 1,70 Kčs a mesačný plat bol 1600 korún. Kde sú tie časy, smejú sa.

Za socializmu sa pilo piva oveža viac

Keď pivovar stavali, bol jeho súčasný riaditež Ján Čerkala ešte malý chlapec, ktorý ani vo sne netušil, ako vežmi ovplyvní aj jeho život. „Pritom Vežký Šariš nebol jedinou vybranou lokalitou, o ktorej sa uvažovalo. Súažil s Kapušanmi, kde mali tiež napojenie na železničnú vlečku, ale rozhodlo, že tam bola vežká zásoba benzínu a to s pivom neladilo. Tak prišiel konečný verdikt, stava sa bude vo Vežkom Šariši."

Na východnom Slovensku v 60. rokoch 20. storočia pokračovala industrializácia, stavali sa cukrovary, pekárne, fabriky a množstvo robotníkov potrebovalo po práci tekutý chlieb. Technologicky zastarané pivovary kapacitne nestíhali aj preto, že vtedy sa vypilo ročne vyše 5 miliónov hektolitrov piva, štatisticky vzaté viac ako 100 litrov na hlavu.

„Dnes je to približne 3,7 milióna, teda podstatne menej. Je za tým zmena životného štýlu, žudia majú oveža širší výber nápojov, lebo vtedy bolo pivo, víno alebo pálenka. Dnes má pivo ako nápoj na trhu obrovskú konkurenciu, nehovoriac o tom, že veža žudí chodí dnes do práce autom, fungujú kontroly na alkohol, čo predtým nebolo, alkohol v práci sa ticho toleroval, popíjalo sa bežne. Veď sa traduje, že v 50. rokoch bol alkohol pri dopravnej nehode požahčujúcou okolnosou," smeje sa Ján Čerkala, ktorý v Pivovare Šariš začínal ako brigádnik pred 36 rokmi.

Prišiel ako brigádnik, zostal 36 rokov

„Neprijali ma na vysokú školu, tak som nastúpil, že rok nejako vydržím a uvidíme, čo bude ďalej. Nastúpil som na sladovňu, začal robi na zmeny ako operátor výroby sladu, postupne sa mi tam zapáčilo a začal som tam pracova a posúva sa v hierarchii cez majstra, vedúceho sladovne, vedúceho stáčania, vedúceho výroby a posledných dvadsa rokov som technickým riaditežom, resp. manažérom závodu vo Vežkom Šariši."

Niekomu sa môže zda, že robi v jednej firme 36 rokov musí by poriadna nuda, to však nepozná riaditeža. Ján Čerkala rozhodne nepatrí k žuďom, ktorí sa dokážu nudi, má rád svoju prácu a dokonca aj zmeny, nikdy nemá pocit, že sa už nemá čo nauči, neustále si stanovuje nové výzvy, ktoré posúvajú Šariš dopredu. Navyše nie je manažérom dosadeným zvonku, ktorý nemá o pivovarníctve ani páru, všetky prevádzky dôverne pozná, takže mu ažko niekto povie, čo sa dá a čo naopak nie.

Riaditež Čerkala: Za úspechom sú žudia

„Mám prehžad aj cit rozozna, čo je reálne. Je vežmi dôležité ma širokú základňu skúseností a vedomostí, človek vie, čo sa deje a potom stojíte pevnými nohami na zemi a viete odhadnú situáciu. Viem žahšie rozhodnú a najmä viem, že úspech pivovaru je úspechom žudí, lebo moderné stroje kvalitné pivo nenavaria, potrebujú odborníkov, ktorí chcú, majú radi svoju prácu, vzdelávajú sa, nechýba im talent a cit nastavi technologický proces tak, že vo výsledku má zákazník vždy výborný Šariš, najlepšie slovenské pivo s vysokou pitežnosou. Vyvážený balans troch chutí - sladkej, kyslej a horkej, spôsobuje, že keď si dáte jedno, dostanete chu na druhé i tretie...," usmieva sa spokojne.

S radosou spomína na nedávny Deň otvorených dverí, keď do areálu prišiel rekordný počet fanúšikov piva Šariš. "Keď som videl úplne natrieskaný dvor žudí v dobrej nálade s naším pivom v ruke vo výbornej zábave, išla z toho ohromná pozitívna energia, vežmi sa teším a zároveň ďakujem východniarom, že sú takí srdeční lokálpatrioti."

Zamestnanci majú u Jána Čerkalu status najvyššej priority. „Dávame veža peňazí na vzdelávanie zamestnancov v pivárskej akadémii, trendových kurzoch, počítačových znalostiach. Každá pozícia v procese výroby piva je úzko špecializovaná, filtrácia, varňa, labák, stáčanie, každý musí vedie a rozumie svojej robote, lebo keď jeden zahapruje, znehodnotí prácu všetkých a pivko nebude také, aké má by. Najlepšie na Slovensku."

Za 36 rokov zažil v pivovare socialistické plánovanie, keď Šariš vyrábal pivo aj na export k našim bratom v RVHP v Maďarsku, Požsku i Sovietskom zväze, privatizáciu slovenským podnikatežom Rudolfom Mosným po Novembri ´89, ktorý ho v roku 1997 bez investícií dobre predal juhoafrickej nadnárodnej spoločnosti South African Breweries (SAB). Štvrtý najväčší výrobca piva na svete, s bohatými výrobnými aj marketingovými skúsenosami, urobil v závode Šariš rozsiahlu modernizáciu.

Prírodné pivo bez gramu chémie

„Bola to konzervatívna spoločnos, ktorej vedenie nám vždy zdôrazňovalo, aby sme robili a my sme aj vždy robili čisté prírodné pivo. Nepoužili sme gram chémie na to, aby sme napríklad stabilizovali penu alebo urýchžovali výrobu piva," spomína Čerkala. Keď do juhoafrickej spoločnosti vstúpili Američania, čo sa prejavilo v názve SABMiller, bolo jasné, že na svetovej scéne dôjde ku gigantickým fúziám. V česko-slovenskom priestore mala globalizácia podobu licenčnej výroby. Okrem českých značiek sa v Šariši varí aj Birell, Smädný mních (vymyslel ho R. Mosný), Topvar a majú aj licenciu na známe pivo z nemeckého Oktoberfestu Hot Brau pre maďarský trh.

"Podporili naše lokálne značky, jediné, čo chceli bolo, aby sme nemenili receptúru a nakupovali rovnaké suroviny bez ohžadu na úrodu a ceny. Skrátka, aby sa chu piva nemenila za žiadnych okolností," hovorí Čerkala.

Dva roky dozadu sa majitežmi Šarišu stala japonská nadnárodná pivovarnícka spoločnos Asahi Group, ktorá ho kúpila od belgicko-brazílskeho giganta Anheuser Busch InBev ako súčas spoločnosti Pivovary Topvar a získala aj český Plzenský Prazdroj.

Pripitých zamestnancov ako za socíku už nestretnete

„Najväčšie zmeny, ktoré vnímam, keď porovnám socializmus so súčasnosou? Najväčšou je pracovná disciplína a prístup žudí k robote, dnes už nestretnete vo výrobe človeka, ktorý na vás pozerá s mútnymi očami a pri odchode z nočnej sú mu dvere na vrátnici malé. Dnes sa už nestane, že várku prevaria alebo vykypí... Dnes je neporovnatežne vyššia hygiena pri výrobe piva a kedysi nedokázali vykvasi pivo iba na 3,1 percenta alkoholu, dnes je to 5 percent vďaka modernej technológii. Myslím, že reči o tom, že v minulosti bol Šariš lepší, sú len nostalgiou bez štipky pravdy," hovorí Ján Čerkala. Dokopy dnes v Šariši vyrábajú 12 rôznych značiek pív a balia ich do viac ako sto druhov balení, plechoviek, fliaš, sudov. Vo výrobe a sklade je zamestnaných vyše 200 žudí, sezónne si najímajú brigádnikov.

A čo by si želal riaditež Ján Čerkala?

„Aby fabrika prosperovala, aby bola v top špici vo firemnom rebríčku, aby mala vzdelaných zamestnancov, vyrábala naďalej špičkový produkt kvalitou i dizajnom, aby pivovar vyzeral aj vizuálne lepšie, na čom sme už začali pracova firemným vysádzaním stromčekov a aby sme naďalej podporovali všetky užitočné projekty, ktoré povedú k rozvoju regiónu. Lebo len keď sa bude dari žuďom okolo nás, bude sa dari aj nám."

Mížniky

Novodobá história pivovarníctva vo Vežkom Šariši sa začala písa položením základného kameňa výstavby pivovaru dňa 1. septembra 1964. Investorom výstavby boli Pivovary a sladovne, odborové riaditežstvo v Bratislave. Kapacita projektovaného pivovaru bola 600-tisíc hektolitrov, celkový investičný náklad činil 160 miliónov Kčs.

Vyvrcholením tohto stavebného projektu bolo uvarenie prvej várky piva v novovybudovanom pivovare dňa 26. mája 1967. Vznikol národný podnik Šarišské pivovary.

V roku 1976 bola priamo v areáli pivovaru zahájená výstavba sladovne a 7. januára 1981 bolo vyrobených prvých 1500 ton sladu. Na konci 70. rokov bola ponuka Šarišského pivovaru skutočne bohatá. Milovníci piva si pochutnávali na 7, 8, 10 a 12 % sudových

a fžašových pivách. K dispozícii boli aj špeciality – 14 % svetlé pivo i 16-stupňový tmavý Šariš. Začala sa vyrába aj verzia nealko a DIA.

V roku 1982 bol k pivovaru priradený aj prešovský závod, na výrobu nealkoholických nápojov.

Do konca roku 1987 vyrobil pivovar Šariš viac ako 11 miliónov hektolitrov piva, z ktorého takmer 1,5 milióna hektolitrov bolo vyvezených do zahraničia. V tomto období bol najväčším vývozcom piva na Slovensku. Jeho ročná produkcia bola 600-tisíc hektolitrov piva.

1967

História novodobého pivovarníctva pod Šarišským hradom siaha do obdobia 60. rokov, keď bolo rozhodnuté postavi nový, vežkokapacitný a moderný pivovar. Prvá várka piva

Šariš 10% v novom pivovare s kapacitou 600 000 hl piva bola uvarená 26. mája 1967.

1969

Značka Šariš sa vďaka dobrej kvalite vežmi rýchlo dostala do povedomia spotrebitežskej verejnosti tak na vnútornom trhu, ako aj v zahraničí. Už od roku 1969 sa pivo Šariš začalo exportova aj za hranice a prvým odberatežom bolo Maďarsko a ZSSR. Okrem 10 % svetlého piva sa v prvých rokoch vyrábalo aj 10 % tmavé pivo a 7 % svetlé pivo. Neskôr pribudlo vo výrobnom programe aj 14 % pivo svetlé a 16 % pivo tmavé.

1981

V roku 1981 bola postavená nová sladovňa s ročnou kapacitou 16 500 ton sladu a o dva roky neskôr sa začala v pivovare aj výroba nealkoholických nápojov v množstve 100 000 hl. Kapacita pivovaru sa zvýšila v roku 1983 na 900-tisíc hl piva a ako jeden z prvých pivovarov v Československu začal používa aj cylindricko-kónické tanky (CKT) a prešiel na tzv. jednofázový spôsob výroby piva, pri ktorom sa výrazne skráti cyklus procesu kvasenia a dokvasovania. Obžuba šarišského piva, ale aj jeho kvalita stále narastala a začiatkom devädesiatych rokov sa zvýšila kapacita pivovaru na milión hl piva ročne a pivovar sa stal druhým najväčším na Slovensku. Značka piva Šariš si prerazila cestu aj do Požska, SNŠ, Juhoslávie, Rumunska, Anglicka, Švédska a Nemecka.

1997

V septembri 1997 získala väčšinový podiel akciovej spoločnosti Pivovar Šariš známa juhoafrická pivovarnícka spoločnos “South African Breweries Ltd.”, ktorá je štvrtou najväčšou pivovarníckou spoločnosou na svete a od tohto roku sa začína nová éra pivovaru.

Spoločnos SAB investovala do novej techniky a technologických zariadení a rozšírila výrobu o ďalšie licenčné značky.

2001

V pivovare sa uvaril 20-miliónty hl piva od založenia pivovaru

Zdroj: Tisková zpráva

[Nahoru ↑]

Přidejte se k nám na Facebooku!

Hodnocení

5 hvězdiček / Hodnoceno: 1x


Přidat komentář (0)

Reklama

Přidat komentář

Pro přidání komentáře se musíte přihlásit.

Komentáře

Na tento příspěvek zatím nikdo nereagoval! Buďte první!



ČeskéNápoje.cz

Vše co chcete vědět o nápojích, nejen, v České republice...


Magazín ČeskéNápoje.cz je součástí webů skupiny PIVNÍ|INFO
Všechna práva vyhrazena.
Diskusní příspěvky vyjadřují názory čtenářů a redakce ČeskýchNápojů.cz za ně nenese žádnou právní odpovědnost.

Chcete být v obraze? Sledujte nás!


Zprávy v RSS
ČeskéNápoje.cz na Facebooku


Redakce ČeskéNápoje.cz

Posílejte nám Vaše tipy, postřehy a fotografie. Rádi je zveřejníme!

TOPlist